Biológia
17.6.
Opakovanie, hodnotenie, zaokrúhľovanie známok
10.6.
Opakovanie: Medzi hrou a biológiou
Úloha do 17.6.2020
Str. 74 úloha 21 poslať!
3.6.
Opakovanie tem. celku “Životné prostredie organizmov a človeka“.
Úlohy do 10.6.2020
- žiaci samostatne vypracujú on-line test na hodine, po hodine - poslať!!!
- príprava na opakovanie tem. celku „Dedičnosť a premenlivosť organizmov“
27.5.
Úlohy do 3.6.2020
1. Napísať si poznámky do zošitov a naučiť sa (rukou do zošita) poslať !!!
2. Spracovať odpovede na otázky “ Čo mám poznať“ (5) str. 67 poslať !!! (napísať na PC )
poznámky: Téma: Starostlivosť o prírodné a životné prostredie.
Ochrana prírody = cieľavedomá činnosť človeka zameraná na zachovanie a zveľaďovanie prírodnej zložky ŽP.
Zabezpečuje ju zákon: „ Zákon o ochrane prírody a krajiny“. Člení ochranu na: osobitú a všeobecnú.
A: Všeobecná ochrana prírody a krajiny: týka sa celého územia SR a každého občana SR.
B: Osobitná – sa zaoberá územnou a druhovou ochranou.
- Chránené územia: vzácna a najzachovalejšia príroda
Národné parky(9) – TANAP, Pieniny, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Slovenský raj, Muráňska planina, Poloniny, Slovenský kras,
Chránené krajinné oblasti (14)- napr. Štiavnické vrchy, Strážovské vrchy, Biela Karpaty, Poľana, Ponitrie),
Chránené areály: sú to chránené územia regionálneho významu napr. Pieninské lipy, Hate, Brezová stráň,
Prírodné rezervácie: ľudskou činnosťou zmenené územie napr. Devínska kobyla, Kvačianska dolina.
Prírodné pamiatky: maloplošný ekosystém alebo prírodný objekt s ekologickým významom napr.
Gombasecká jaskyňa,Soví hrad, Jezerské jazero, Bátovský balvan, Šútovský vodopád.
!!! Čo je chránené? to čo je v prírode ohrozené, zriedkavé, vzácne alebo inak významné
!!! Čo je stupeň ohrozenia druhov ? ohrozené – rosnička
veľmi ohrozené – svišť
kriticky ohrozené - korytnačka
20.5.
Úlohy do 27.5.2020
Téma: Faktory ovplyvňujúce životné prostredie organizmov a človeka.
- samostatne prepísané poznámky naštudovať a naučiť sa. poslať!!!
- vypracovať otázky „Čo už viem“ na str. 64 poslať !!!
Faktory ovplyvňujúce životné prostredie organizmov a človeka
Ľudský zásah do prírody trvá už dávno – obrábanie pôdy, zdomácňovanie zvierat, využívanie nerastných surovín, stavanie obydlia ...
Človek zasahuje priaznivo a nepriaznivo do všetkých zložiek biosféry.
Priaznivé faktory – tvorba kultúrnej krajiny, ktorá je v ekologickej rovnováhe.
Nepriaznivé faktory – negatívne vplyvy človeka spôsobuje - vznik ekologických katastrof a poškodenie a zničenie ekosystémov.
a) Priemysel – znečistenie zložiek životného prostredia rôznymi látkami – zlúčeniny ťažkých kovov, chlóru, oxidom dusíka, uhlíka a síry ...
b) Energetika – získavanie energie z prírodných - alternatívnych zdrojov energie – slnečné žiarenie, vodné toky, vietor a geotermálna energia
c) Ťažba nerastných surovín – vplýva na povrch litosféry, mení reliéf krajiny. Nepriaznivé vplyvy – tvorba háld hlušiny, zmena zloženia vody a pôdy, otrasy
d) Doprava (automobilová, železničná, letecká) – znečistenie ovzdušia výfukovými plynmi, vznik smogu spôsobuje zlú migráciu živočíchov, nadmerný hluk, dopravné havárie
e) Odpad – zdroj rádioaktivity, obsahuje toxické látky, ohrozuje ŽP i človeka
Zneškodňovanie, využívanie a ďalšie spracúvanie (recyklácia) odpadu je celosvetový problém.
f) Poľnohospodárstvo – nadmerné využívanie priemyselných hnojív, chemických postrekov a veľkochov živočíchov negatívne ovplyvňuje prírodné zložky ŽP.
Výsledkom nepriaznivých vplyvov sú civilizačné ochorenia – ochorenia srdca, rakovina, cukrovka, obezita, ochorenia dýchacích ciest... . Tieto ochorenia zvyšujú úmrtnosť a znižujú priemerný vek človeka.
Obnoviteľné zdroje energie – (slnko, vietor, voda, geotermálna energia) – neprodukujú škodlivé látky → znižujú nepriaznivé vplyvy človeka na ŽP.
13.5.
Úlohy do 19.5.2020
1. Prepísané poznámky – poslať, a naučiť sa. !!!
2. Vypracovať otázky (5) str. 63 “Čo mám poznať“ poslať !!!
3. Vypracovať pracovný list: Genetika_PL.doc – poslať !!!
Životné prostredie organizmov a človeka
1. Životné prostredie - súbor vonkajších podmienok a vplyvov, ktoré obklopujú všetky organizmy a aj človeka. vytvárajúce podmienky pre ich život . Živé systémy – majú aj napriek rôznorodosti biologicky rovnovážny stav.
2.Životné prostredie organizmov – priestor na život organizmom v neživých a živých podmienkach (voda, pôda , vzduch a iné).
3. Životné prostredie človeka – prírodné prostredie pretvorené ľudskou činnosťou - človekom.
Zložky ŽP:
1. Prírodné – základné podmienky pre život: voda, pôda, vzduch, teplo, svetlo, organizmy
2. Umelé – uľahčujú nám život – vytvorené ľudskou činnosťou
3. Sociálne – ostatní ľudia: rodina, spolužiaci, susedia
Súčasti ŽP:
a) Pracovné – závisí od vybavenosti, estetického vzhľadu pracoviska a medziľudských vzťahov. Nepriaznivo pôsobí hluk, znečistenie, nedostatočné osvetlenie, neprimeraná teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu.
b) Obytné – závisí najmä od vlastností domov – hygienicky nezávadné, primeraná veľkosť, vlhkosť a vybavenosť.
c) Rekreačné – slúži na oddych a využívanie voľného času - hlavne horské a prímorské oblasti.
Environmentalistika = náuka o životnom prostredí – vzájomné pôsobenie človeka a ekosystémov.
Ekológia = veda skúmajúca vzťahy medzi organizmami a ŽP.
6.4.
Úlohy do 12.5.2020
- Prepísané poznámky – poslať, novú látku pochopiť a naučiť sa. !!!
- Vypracovať otázky (7) str. 59 “Čo už viem“
Prezentácia: Dedicnost_a_premenlivost.pptx
Dedičnosť a premenlivosť
- Premenlivosť je:
- schopnosť organizmov navzájom sa odlišovať znakmi a vlastnosťami (nie sme kópiou našich rodičov),
- prejavuje sa vo vzhľade (tvar, farba) aj vo vlastnostiach (správanie)
- jedince 1 druhu: rovnaké druhové znaky a vlastností, rozdielne osobitné vlastnosti (odlišnosti)
- jedince, ktoré majú rovnaké gény sa môžu vyvíjať odlišne (podľa podmienok, v ktorých sa nachádzajú)
- zmeny vo vzhľade organizmov môže spôsobiť
- nededičná premenlivosť (modifikácia)
- spôsobuje dočasné zmeny (napr. vzhľad prispôsobený vonkajšiemu prostrediu)
- nenastávajú zmeny v génoch pohlavných buniek – nededia sa
- umožňuje prispôsobiť sa prostrediu a zhoršeným podmienkam
- Dedičná premenlivosť (mutácia)
- dôsledok vplyvu vnútorných faktorov – trvalé zmeny v génoch (dedia sa)
- UV žiarenie, rádioaktívne žiarenie, chemické látky vo vode, potrave, lieky, vírusy
- škodlivá až smrteľná!
- spôsobuje sklon k dedičným chorobám (cukrovka, hluchonemosť, rázštep pery...)
- využitie dedičnosti a premenlivosti:
Šľachtenie – zámerné kríženie – vznik nových odrôd rastlín a plemien zvierat
29.4.
Úlohy do 5.5.2020 – 1. klasika –poznámky-zaslať !!!
2. „Čo už viem“ ( Pozor!!! zelený rámček – 7.otázok)!!!
3. Nákres do zošitov- ľub. výber (3.4.5. obrázok prezentácie)!!!
Prezentácia: 20.Prenos_genetickych_informacii.pptx.pptx
Poznámky: Prenos genetických informácií
A: rast organizmu je vlastne - vznik nových telových buniek (delí sa jadro)
- DNA sa zdvojuje (vytvára dve rovnaké kópie)
- dve kópie- dve molekuly DNA
toto zabezpečuje prenos genetických informácií do nových telových buniek.
B: chromozómy v telových bunkách
Každý druh organizmu má v jadre všetkých telových buniek určitý stály počet chromozómov
(fazuľa 22,pes 78, človek ich má 46). Chromozómy sú v pároch. V každom páre je jeden
chromozóm od otca a druhý od matky. U človeka 23. pár chromozómov XX určuje ženské
pohlavie, 23. pár XY určuje mužské pohlavie.
!!! Vznik nových telových buniek – z materskej bunky (delením) na dve dcérske (obe
rovnaký počet chromozómov ako materská).
Genetická informácia je teda prítomná v jadrách telových buniek dvakrát - jeden
gén pre určitý znak je od otca a druhý gén pre ten istý znak je od matky.
C: chromozómy v pohlavných bunkách
Pri tvorbe pohlavných buniek sa počet chromozómov zmenšuje na polovicu. Pohlavné bunky
majú preto oproti telovým bunkám polovičný počet chromozómov.
D: nový jedinec
23 chromozómov + 23 chromozómov = 46 chromozómov
( spermia) (vajíčko) (nový jedinec)
Nový jedinec, ktorý vzniká pri pohlavnom rozmnožovaní (splynutím samčej a samičej
pohlavnej bunky), má rovnaký počet chromozómov v telových bunkách, ako mali jeho
rodičia.
E. Alela
Vonkajší vzhľad jedinca a jeho vlastnosti závisia od génov. Konkrétne formy génov
pre určitý znak (napr. farba kvetov...) sa nazývajú alely. (Napr. gén, ktorý určuje farbu
kvetu môže byť vo forme alely pre červenú farbu alebo alely pre bielu farbu).
Vzťah medzi alelami: dominantný-prevládajúci,
recesívny-ustupujúci
Dominancia môže byť: úplná
čiastočná.
22.4.
Úlohy do budúcej hodiny (do 28.4.2020):
1. Text si viackrát prečítať a naučiť sa! K samo-štúdiu využiť aj prezentáciu!!!
2. Prepísať poznámky do zošita - poslať obrázok !!!
3. Odpovedať na otázky „Čo mám poznať“ str. 55 (8 otázok)- poslať !!!
Prezentácia: Dedicnost_a_jej_podstata.pptx
Dedičnosť a jej podstata
1.Dedičnosť: je schopnosť organizmov zachovať informácie o svojich znakoch a vlastnostiach a pri rozmnožovaní ich odovzdať svojím potomkom .
2.Premenlivosť: odlišnosť
– znamená, že jedince (potomkovia) nebudú úplne totožné s rodičmi, ale v niečom aj odlišné.
- jedince (potomkovia) môžu mať s rodičmi rovnaké znaky(veľkosť, tvar, farba) a vlastnosti (odolnosť – chlad, sucho, choroby).
3.Genetika: veda, ktorá sa zaoberá zákonitosťami dedičnosti a premenlivosti.
4.Skúmanie dedičnosti a premenlivosti skúmal český prírodovedec Johan Gregor Mendel: - sformuloval zákony dedičnosti , študoval kríženie rastlín hrachu
5.Genetické (dedičné) informácie sú uložené v každej jednej bunke v organele – v jadre. (výnimkou je bunka červenej krvinky – neobsahuje jadro, zaniklo jej aby sa zväčšil priestor pre prenos dýchacích plynov).
Genetické informácie sa prenášajú z rodičov na potomkov pohlavnými bunkami.
6.Gén: - je základnou jednotkou dedičnej informácie = dedičná vloha,
- je úsek nukleovej kyseliny, nesie genetickú informáciu o znaku a vlastnosti jedinca (potomka),
- sú uložené v chromozómoch v jadre bunky,
7. Chromozóm: tvoria: bielkoviny a nukleové kyseliny DNA – deoxi-ribonukleová kyselina alebo RNA – ribo-nukleová kyselina . Tieto sú nositeľmi genetickej informácie, riadia biologické procesy.
8. Molekula nukleovej kyseliny - DNA – tvorí dlhý reťazec, vyzerá ako vlákno.Tento reťazec tvoria dve vlákna, ktoré sa špirálovito otáčajú oproti sebe ako dvojzávitnica. Vlákna sú prepojené chemickými väzbami, ktoré kódujú genetickú informáciu.
Streda: 15.4.2020
Ahojte! Zajtra začína on-line vyučovanie. Dúfam, že budete všetci, a aj na iných predmetoch. Tu sú úlohy do budúcej hodiny (termín: utorok 21.4.2020.)
Pracovný list: Bunka.8.roc.1h.docx
Nové povinnosti na týždeň 3.4. až 8. 4. 2020
Ahojte! trilej1@gmail.com
- Písomnú prípravu na vypracované otázky ste spracovali dobre. Všetci, ktorí odpovedali včas ste hodnotení - výborne. Neskoro poslali Ďugelová, Ďungel, Vančo, Karásek, Beniač.
- Pripomínam, že čokoľvek čo mi budete posielať – píšte vo worde.
- Opakujem !!! Poznámky si píšte vždy do zošita. Budem to, ako prídeme do školy –kontrolovať na známky!!! ).(naposledy som vám dal spracovať poznámky „Bunka a jej štruktúry“ + vypracovať a poslať otázky „ Čo mám poznať“. Nie všetci mi danú úlohu poslali.
- Veľkonočné prázdniny – bez úloh
Tu máte nové povinnosti na týždeň 3.4. až 8. 4. 2020
Termín: do 8.4.2020 !!!
Úlohy pre ďalšie samo štúdium : pracuj s učebnicou
- naučiť sa novú látku, téma: „Život bunky“.
- Stiahni si túto prezentáciu: 18.Zivot_bunky.pptx.pptx
- text si prečítajte viackrát !!!
- poznámky do zošita som vám vypracoval (prepísať do zošitov !!!)
- zaslať : „ Čo mám poznať“ str. 49 - 6 otázok z novej látky
POZOR!!
Zadanie po prázdninách: PRACOVNÁ AKTIVITA 3
(Možné kedykoľvek zaslať prípravu pracovnej aktivity ) !!!
(úloha: písomne - word resp. formou prezentácie spracovať pracovnú aktivitu( vlastný výber tém 1,2,3, podľa učebnice str. 50-51 a doplniť pomocou videa),
samostatne naštudovať!!! Pri splnení všetkých kritérií – známka.
Termín :15.4. 2020
ŽIVOT BUNKY
Bunka ako základ života:
na príklade bunky si ukážeme životný proces a činnosť bunky resp. organizmu. Ide v podstate o živiny resp. odpadové látky a výmenu energie.
Už sme sa naučili, že u rastlinná bunka využíva fotosyntézu(vďaka chlorofylu) pre seba na zisk (tuky, cukry, bielkoviny, vitamíny) a do vzduchu dáva kyslík.
Príjem a výdaj látok a energie
• Z vonkajšieho prostredia: voda, bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, enzýmy – v roztokoch
• Pritom využíva dva chemické deje: (osmózu a difúziu)
• Do prostredia vylučuje: nepotrebné, odpadové a jedovaté látky
Fotosyntéza
• Energia sa spotrebúva – tvorba organických látok a vznik kyslíka
Dýchanie
• Energia vzniká – rozklad organických látok – vznik oxidu uhličitého a vody
Aktívny pohyb
• Cytoplazma, riasinky, brvy, bičíky, panôžky
Pasívny pohyb
• Pôsobením vody, vetra, gravitácie
Rozmnožovanie
• Súvisí s prenosom genetických informácií
• Bunka sa rozmnožuje - delením (Delenie):
• a) delenie telových buniek – dochádza k náhrade starých resp. poškodených buniek, - materská bunka sa rozdelí na 2 dcérske bunky (majú rovnaké množstvo gen. materiálu ako materské bunka),
• b) delenie pohlavných buniek - vznikajú zvláštnym delením – nastáva zníženie genetického materiálu na polovicu v porovnaní s rodičovskými.
8. ročník
BIO-8.A Ahojte !
V škole sme sa dohodli, že hneď ako sa opäť stretneme zopakujeme si celok „Životné procesy živočíchov“. Str. 24 – 41.
Vypracoval som vám otázky na ktoré treba odpovedať, ale pozor!!!, nie vlastnú tvorbu , treba pracovať s učebnicou resp. zošitom. Máte na to čas tak si dajte záležať! Otázky sú z rámčeka “Čo mám poznať“ na konci každej témy. Posledné dve sú z tabuľky ,ktorú sme spolu preberali. K živočíchom /dažďovka – vtáky/ treba určiť všetky sústavy.
Tu sú teda otázky a vy najneskôr do nedele 29.3.2020, 20.00 hod., napíšte svoje odpovede.
Všetky práce vyhodnotím a oznámkujem.!!!
Svoje odpovede píšte na môj mail trilej1@gmail.com
Otázky
- Aký význam majú živiny pre živočíchy?
- Prečo sa výživa živočíchov volá heterotrofná?
- V ktorej časti tráviacej rúry prebieha vstrebávanie?
- Ktoré živočíchy dýchajú povrchom tela?
- Aký význam má kožné dýchanie obojživelníkov a vzdušné vaky vtákov?
- Aký význam má vonkajšie a vnútorné dýchanie?
- Vysvetli význam vylučovania pre organizmus?
- Aký význam majú pre organizmus obličky?
- Aký význam majú telové tekutiny pre živočíchy?
- Aký význam majú krvné vlásočnice?
- Aký význam má regulácia organizmu živočíchov?
- Aká je podstata prenosu informácii pri stavovcoch?
- Ako súvisí zmyslové vnímanie z nervovou sústavou?
- Ako vnímajú stavovce plynné a tekuté látky, dotyky, zvuky a svetlo?
- Aký význam má pohyb pre živočíchy?
- Ako sú prispôsobené predné končatiny vtákov pre lietanie?
- Vymenuj všetky životné procesy: bezstavovca - dážďovky zemnej!
Vylučovacia s. –
Dýchacia s. –
Obehová s. –
Nervová s. –
Zmyslová s. –
Pohybová s. –
- Vymenuj všetky životné procesy: stavovcov – vtáky !
Vylučovacia s. –
Dýchacia s. –
Obehová s. –
Nervová s. –
Zmyslová s. –
Pohybová s. –
Úlohy pre ďalšie samoštúdium: termín bez vtipu - 1.apríl
text si prečítajte viackrát !!!
poznámky do zošita som vám vypracoval (prepísať)
poslať mi odpovede na 6 otázok (Čo mám poznať?) str. 47
Bunka a jej štruktúry
- Bunka je: najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých organizmov, vykonáva všetky životné funkcie napr. príjem živín, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie.
Prebiehajú v nej: chemické procesy, uskutočňuje sa premena látok (metabolizmus), a aj prenos genetických informácii.
- Obsahuje: bunkové štruktúry - bunkové povrchy (bunková stena a cytoplazmatická membrána), organely (jadro, mitochondrie, chloroplasty a vakuoly)
- Bunka má aj: neživé súčasti : malé telieska zásobných látok (škrobové a bielkovinové zrná, glykogén, tukové kvapôčky, farbivá), kryštalické útvary (kryštáliky anorganických látok)
- Popis bunkové štruktúr:
Bunková stena – je priepustná (vodu a iné látky), chráni bunku, dáva jej tvar a pevnosť, vyskytuje sa len v rastlinnej bunke (húb a baktérií).
Cytoplazmatická membrána – je polopriepustná, tvoria ju tuky, cukry, bielkoviny. Umožňuje výmenu látok medzi bunkou a vonkajším prostredím.
Cytoplazma – je tekutá , vypĺňa vnútro bunky, sú v nej organely, zásobné látky, kryštáliky,
Jadro – tvoria ho nukleové kyseliny, bielkoviny, a chromozomy (tieto prenášajú genetickú informáciu)
Chloroplasty – obsahujú zelené farbivo (chlorofyl). Prebieha v nich fotosyntéza.
Ribozomy – voľne plávajú v cytoplazme, tvoria sa v nich bielkoviny.
Mitochondrie – sú centrom dýchania bunky a zdrojom energie bunky.
Vakuoly – majú zásobnú (voda, cukry, bielkoviny), tráviacu a vylučovaciu funkciu.
E: Poznáme rastlinnú a živočíšnu bunku.
/podstatný rozdiel medzi nimi/
Rastlinná bunka: pri fotosyntéze tvorí v chloroplastoch organické látky z anorganických.
Živočíšna bunka: nemá chloroplasty, teda neprodukuje organické látky, preto ich musia živočíchy získavať z rozličných zdrojov.