Inkluzívna spoločnosť - Zrakovo znevýhodnení medzi nami
V piatok 3. 11. naše pozvanie prijala Mgr. Monika Porubčanská zo Žiliny, ktorá je vzácna tým, že napriek zrakovému znevýhodneniu, žije kvalitným životom.
Žiakom ukázala niektoré svoje kompenzačné pomôcky, ktoré jej umožňujú samostatnosť a väčšiu nezávislosť: zvukový alarm proti preliatiu tekutiny v pohári, hovoriace hodinky a mobil, písací stroj (výstup v Braillovom písme), knihu v Braillovom písme. Prístroj na rozlišovanie farieb nechala doma (je drahý). Porozprávala o svojom štúdiu na internátnej ZŠ pre nevidiacich v Levoči a neskôr na strednej škole v odbore masér a externom štúdiu na VŠ sv. Alžbety v odbore sociálna práca. Aké dojmy má z tejto návštevy nám napísala sama: „Táto prednáška bola pre mňa zaujímavá skúsenosť. Rada sa stretávam s novými ľuďmi a hlavne s deťmi, pretože sú úprimnejšie ako dospelí. Mám rada detskú úprimnosť a preto ma teší, že som mohla navštíviť Vašu školu. Asi pred dvoma mesiacmi som navštívila CZŠ Zaymusa, kde deti kládli rovnaké otázky, ako deti u vás, takže som z nich nebola vôbec prekvapená. Najlepšie sa mi pracovalo s najmenšími deťmi. Z toho vyvodzujem, že deti sú na každej škole rovnaké. Sú úprimnejšie, milšie, zvedavejšie. Hlavne tie menšie. Prajem Vám veľa úspechov pri výchove a vzdelávaní detí a veľa Božích milostí a nech Vás Duch Svätý sprevádza pri Vašej úžasnej práci.“ Nepodarilo sa nám urobiť fotky zo stretnutia so žiakmi 2. stupňa, ale aj z ich postoja a tvárí som čítala úctu, obdiv a záujem. Ako načasované bolo, keď sme na 5 minút prišli aj k šiestakom (polovici triedy) a práve preberali rozbor básne Jána Smreka Oči. Ukončím však známym citátom A. de S. Exupéry z Malého princa: „Správne vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.“