Dňa 14. mája 2025 sme sa s našimi deviatakmi a ôsmakmi vydali na exkurziu, ktorá v nás zanechala hlboké dojmy a spomienky, ktoré si ponesieme celý život.
Naša cesta viedla do Osvienčimu, miesta, kde sa história prihovára tichom, ktoré kričí. Prechádzali sme bránou s ironickým nápisom „Arbeit macht frei“. Hneď za bránou sme vnímali každé slovo sprievodcu, každý pohľad na vitríny plné osobných vecí obetí, ako bolestivé svedectvo o temnej kapitole ľudstva. Mlčali sme. Premýšľali sme. Cítili sme.
Po tejto silnej skúsenosti sme sa presunuli do Krakova, kde sme sa nechali unášať krásou historického centra. Uličky dýchali stredovekou atmosférou, námestie žilo ruchom a vôňami, a my sme si uvedomovali kontrast medzi krásou a bolesťou, ktorú sme zažili len o pár hodín skôr.
Na Waweli sme absolvovali prehliadku nádvoria, kde sa história písala iným perom – perom kráľov, umelcov a legiend. Pohľad na katedrálu, kráľovský hrad a nádherné výhľady na Vislu nám pripomenuli, že dejiny nie sú len o utrpení, ale aj o hrdosti, kultúre a nádeji.
Táto exkurzia nebola len výletom. Bola to lekcia ľudskosti, pamäti a uvedomenia si, že poznanie minulosti je kľúčom k lepšej budúcnosti.