„...a obnovovať sa premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka....“ Ef, 4:23
Každý človek potrebuje duchovnú obnovu, hlavne mladí ľudia, ktorí sú len v začiatkoch objavovania viery. Potrebujú niekoho, kto by ich cez tú duchovnú obnovu naviedol na správnu cestu. Takú duchovnú obnovu sme zažili aj my - žiaci 8. a 9. ročníka spoločne s našimi triednymi učiteľmi pod vedením pána farára Špitu.
Dvojdňová duchovná obnova spojená s výletom sa konala na Morave, takže sme v utorok ráno vyrazili a tri hodiny cestovali. Naša prvá zastávka boli Zbrašovské aragonitové jeskyně, kde sme videli rôznu štruktúru kameňov v podzemí, ba dokonca sme zažili aj absolútnu tmu jaskyne. Keď sme vyšli z jaskýň, prešli sme sa až k Hranickej priepasti, kde je hlboké jazierko (približne 994m), ktorého ešte nedosiahli dno. Ďalšia zastávka bola Sv. Hostýn, v ktorom sme boli aj ubytovaní. Presne oproti Poutnímu domu č. 1, kde sme bývali, sa nachádzalo významné pútnické miesto zasvätené Panne Márii. Bazilika bola zvnútra bohato ozdobená maľbami a zistili sme, že tento chrám má veľmi bohatú históriu; zvonku sa zdala budova postavená do kruhu malá, avšak vnútri ukrývala veľkoleposť. Okolie bolo rovnako krásne ako samotná bazilika- tri krížové cesty, všade zeleň a dokonca tam bola aj vyhliadková veža, ktorá bola žiaľ v tom období zatvorená. Po svätej omši a večeri sa konala duchovná obnova. Pán farár nám zadal tému „Ja som muž“ a „Ja som žena“. Najprv nám kládol spoločné otázky a neskôr samostatne pre chlapcov a dievčatá. Ukázal nám, že muži majú chrániť svoje rodiny, ženy nie sú handry; ukázal nám, ako kráčať do budúcnosti našich životov. Samozrejme, zábava nechýbala. Ráno- druhý deň sme strávili na Sv. Hostýne, odkiaľ sme sa neskôr presunuli do Velehradu- celý strop baziliky bol posiaty neuveriteľnými freskami, nachádzali sa tam aj relikvie svätcov a mnoho ďalších nádherných pamiatok. Tu sme absolvovali ďalšiu svätú omšu, odkiaľ máme určite všetci krásny zážitok, rovnako ako aj zo Sv. Hostýnu. Taktiež aj Velehrad mal svoju slávnu minulosť.
Každý hrad má istú povesť, a ani hrad Buchlov, naša posledná zastávka, nebol výnimkou. Prehliadka bola skutočne zaujímavá- všetko, čo sa nachádzalo vnútri bolo nepoškodené a dokonale zachované. Hrad bol prekrásny, a taktiež oplýval prekvapujúcou históriou rodov, ktoré v ňom žili.
Konečná bola pred našou školou, kde sme sa všetci roztrúsili z autobusu s tým, že sa tam chceme vrátiť.
Myslím si, že môžem hovoriť za všetkých, keď poviem, že táto duchovná obnova a výlet dohromady nám všetkým mnoho dali, veľa myšlienok na zamýšľanie sa nad cestou svojho života a veľa, veľa zážitkov. Ďakujeme!
„Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.“ 2Kor, 9:15
Klára Holešová, 9.A